Prečo by sme sa ku všetkým deťom mali správať ako k malým géniusom a čo s tým má Pygmalion? Dočítate sa v tomto článku.
Sochár Pygmalion, ktorý sa zamiloval do svojej sochy a poprosil bohyňu Afroditu, aby mu ju oživila, s tým nemá nič. Tento sochár však inšpiroval britského spisovateľa G. B. Shawa, ktorý napísal divadelnú hru Pygmalion. A tento Pygmalion inšpiroval dvoch psychológov k vykonaniu naozaj zaujímavého experimentu, ktorého výsledok bol pomenovaný ako Pigmalion efekt Poďme ale od začiatku.
Hlavnú dejovú líniu už spomenutej divadelnej hry tvorí profesor fonetiky (veda skúmajúca zvukovou stránkou reči – tým, ako vyslovujeme jednotlivé hlásky a aj celé slová). Ten sa staví, že z nevzdelanej kvetinárky urobí ženu, o ktorej si vyššia spoločnosť bude myslieť, že má vznešený pôvod. Čo myslíte, podarilo sa mu to? Aby ste získali odpoveď na túto otázku, budete si musieť knihu prečítať. 🙂 Prajeme príjemné čítanie.
Teraz sa ale vráťme k našej téme. Psychológ Rosenthal a psychologička Jacobsonová si kládli veľmi podobnú otázku. Dokážu naše pozitívne očakávania pomôcť dieťaťu v jeho sebadôvere? A zlepší sa tak aj jeho správanie, vzdelanie alebo prospech v škole?
Vykonali teda slávny experiment s názvom „Pygmalion in the Classroom“ (Pygmalion v triede). Žiakom v škole rozdali IQ testy. Učiteľom povedali, že nejde iba o taký obyčajný test. Výsledkom tohto testu mal byť okrem zistenia IQ konkrétneho žiaka aj predpoklad jeho pokroku v ďalšom roku. To znamená, že test mal vedieť rozlíšiť tie deti, ktoré majú najväčšie predpoklady byť vynikajúcimi študentmi.
V skutočnosti tento pár psychológov náhodne vybral pár žiakov s priemernými výsledkami a ich mená odovzdal učiteľom na začiatku školského roka. Učitelia sa celý rok nadpriemerne venovali týmto „talentovaným“ žiakom. Na konci roka urobili psychológovia ďalšiu sériu testov.
Výsledky ukázali, že žiaci, ktorí boli označení ako „talentovaní alebo vynikajúci“ sa oproti minulému roku výrazne zlepšili a vo svojich výsledkoch predbehli aj tých naozaj najlepších v triede. Psychológovia tento jav pomenovali Pygmalion efekt. Čo sa teda v skutočnosti so žiakmi stalo?
So žiakmi sa okrem zlepšenia nestalo nič. Veľká vec sa však stala s učiteľmi. Tým, že verili, že tá konkrétna skupinka žiakov je nadaná, mali k nim či už vedome alebo nevedome iný prístup. Nepestovali si v hlave zaužívané frázy ako: „on na to nemá, matematika mu nikdy nešla“, alebo „ona je lenivá, nikdy z nej nebude vynikajúca žiačka“. Namiesto toho im verili a podporovali ich. Čo nám z toho vyplýva?
Toto všetko sa ľahšie povie ako vykoná, preto vám držíme silno palce. Ak by ste predsa len nevedeli ako ďalej a túžite svojmu dieťaťu pomôcť, neváhajte sa na nás obrátiť.
Katarína Gondová (riaditeľka)
Kapitulská 12, IV.posch.974 01 Banská Bystrica
0918 602 000
Mgr. Kvetoslava Žitná (riaditeľka)
Fraňa Mojtu 18 (budova Mediahaus, prízemie), 949 01 Nitra
0905 222 644
Andrea Venényová (riaditeľka)
Krajinská cesta 3 (budova Stavomontu), 921 01 Piešťany
0903 746 612
Lucia Karovičová (riaditeľka)
Šafárikova 183/47, Senec 90301
0908 738 644
Bc. Lenka Gawronová (lektorka)
Hasičská č.2 (Meštiansky dom), Trenčín
0911 777 037
Mgr. Monika Závodná (riaditeľka)
Hlavná 6/11 , 917 01 Trnava
0905 763 422
Lenka Balážová (riaditeľka)
V.P. Tótha 17, 960 01, Zvolen, II. poschodie
0918 606 000