Pygmalion efekt alebo prečo sú všetky deti nadané

Prečo by sme sa ku všetkým deťom mali správať ako k malým géniusom a čo s tým má Pygmalion? Dočítate sa v tomto článku.

Kto je to Pygmalion?

Sochár Pygmalion, ktorý sa zamiloval do svojej sochy a poprosil bohyňu Afroditu, aby mu ju oživila, s tým nemá nič. Tento sochár však inšpiroval britského spisovateľa G. B. Shawa, ktorý napísal divadelnú hru Pygmalion. A tento Pygmalion inšpiroval dvoch psychológov k vykonaniu naozaj zaujímavého experimentu, ktorého výsledok bol pomenovaný ako Pigmalion efekt Poďme ale od začiatku.

Hlavnú dejovú líniu už spomenutej divadelnej hry tvorí profesor fonetiky (veda skúmajúca zvukovou stránkou reči – tým, ako vyslovujeme jednotlivé hlásky a aj celé slová). Ten sa staví, že z nevzdelanej kvetinárky urobí ženu, o ktorej si vyššia spoločnosť bude myslieť, že má vznešený pôvod. Čo myslíte, podarilo sa mu to? Aby ste získali odpoveď na túto otázku, budete si musieť knihu prečítať. 🙂 Prajeme príjemné čítanie.

Teraz sa ale vráťme k našej téme. Psychológ Rosenthal a psychologička Jacobsonová si kládli veľmi podobnú otázku. Dokážu naše pozitívne očakávania pomôcť dieťaťu v jeho sebadôvere? A zlepší sa tak aj jeho správanie, vzdelanie alebo prospech v škole?

Pygmalion v triede

Vykonali teda slávny experiment s názvom „Pygmalion in the Classroom“ (Pygmalion v triede). Žiakom v škole rozdali IQ testy. Učiteľom povedali, že nejde iba o taký obyčajný test. Výsledkom tohto testu mal byť okrem zistenia IQ konkrétneho žiaka aj predpoklad jeho pokroku v ďalšom roku. To znamená, že test mal vedieť rozlíšiť tie deti, ktoré majú najväčšie predpoklady byť vynikajúcimi študentmi.

V skutočnosti tento pár psychológov náhodne vybral pár žiakov s priemernými výsledkami a ich mená odovzdal učiteľom na začiatku školského roka. Učitelia sa celý rok nadpriemerne venovali týmto „talentovaným“ žiakom. Na konci roka urobili psychológovia ďalšiu sériu testov.

Výsledky ukázali, že žiaci, ktorí boli označení ako „talentovaní alebo vynikajúci“ sa oproti minulému roku výrazne zlepšili a vo svojich výsledkoch predbehli aj tých naozaj najlepších v triede. Psychológovia tento jav pomenovali Pygmalion efekt. Čo sa teda v skutočnosti so žiakmi stalo?

Čo sa v skutočnosti stalo

So žiakmi sa okrem zlepšenia nestalo nič. Veľká vec sa však stala s učiteľmi. Tým, že verili, že tá konkrétna skupinka žiakov je nadaná, mali k nim či už vedome alebo nevedome iný prístup. Nepestovali si v hlave zaužívané frázy ako: „on na to nemá, matematika mu nikdy nešla“, alebo „ona je lenivá, nikdy z nej nebude vynikajúca žiačka“. Namiesto toho im verili a podporovali ich. Čo nám z toho vyplýva?

Žiadne dieťa nie je hlúpe,
každé dieťa sa dokáže naučiť všetko, čo chce,
limity sú iba v našich hlavách,
pokiaľ dieťaťu vytvoríme láskyplné a podporujúce prostredie, bude naozaj schopné zlepšiť sa (o tomto bode sa viac dočítate v našom článku),
ak dieťaťu nejde nejaký predmet, neznamená to, že „na to nemá bunky“. Znamená to, že iba potrebuje viac času na učenie, viac vysvetľovania, viac trénovania (napríklad matematických príkladov alebo diktátov zo slovenčiny).

Toto všetko sa ľahšie povie ako vykoná, preto vám držíme silno palce. Ak by ste predsa len nevedeli ako ďalej a túžite svojmu dieťaťu pomôcť, neváhajte sa na nás obrátiť.

Pygmalion efekt alebo prečo sú všetky deti nadané

Kto je to Pygmalion?

Pygmalion v triede

Čo sa v skutočnosti stalo

Neváhajte a využite bezplatnú konzultáciu

Počuli ste už naše podcasty?

Ak sa vám stále pri učení nedarí, neváhajte sa na nás obrátiť, ukážeme vám ako na to!

Napíšte nám

Napíšte do pobočky Banská Bystrica

Kontakty pobočky Banská Bystrica

Napíšte do pobočky Bratislava

Kontakty pobočky Bratislava

Napíšte do pobočky Košice

Kontakty pobočky Košice

Napíšte do pobočky Nitra

Kontakty pobočky Nitra

Napíšte do pobočky Piešťany

Kontakty pobočky Piešťany

Napíšte do pobočky Senec

Kontakty pobočky Senec

Napíšte do pobočky Trenčín

Kontakty pobočky Trenčín

Napíšte do pobočky Trnava

Kontakty pobočky Trnava

Napíšte do pobočky Zvolen

Kontakty pobočky Zvolen